Menu

Fakľa

Fakľa

 

Svetlo a teplo fakle ju stotožňujú so Slnkom. Predstavuje teda symbol očisty ohňom, ktorý ničí hmotné a negatívne prvky. Jej plameň stúpa vždy hore k nebu, tak ako túžba hľadať božský pôvod človeka, ktorú tiež reprezentuje.

Ako prejav svetla sa fakľa vzťahuje k posvätnému a duchovnému poznaniu, ktoré osvetľuje duše múdrych ľudí. Je to mystický vnútorný oheň, o ktorom hovorili tie najstaršie tradície - počnúc mysterióznou civilizáciou Mayov až po mocné Rímske impérium - prenášaný všetkými veľkými školami filozofie.

Plameň symbolizuje vyšší život, svetlo inteligencie, osvetľujúce záhady, ktoré sa zjavujú prebudenému človeku, ktorý túži bojovať s temnotami svojej nevedomosti. Preto je symbolom hĺbky a inšpirácie, ktorá svojim ustavičným vzostupným pohybom poskytuje flexibilitu, rytmus a večnosť všetkému, čo jestvuje.

V Mýte o Heraklovi je fakľa zbraňou, s ktorou víťazí nad lernskou hydrou, obludou s deviatimi hlavami, na ktorú hrdina zaútočí z diaľky horiacimi šípmi. Dych, ktorý vychádzal z papule tohto monštra bol smrteľný pre každého, kto sa k nemu priblížil. Aby hlavy, ktoré neskôr odťal svojim mečom, znovu nerástli, požiadal o pomoc svojho synovca Iolaa, aby zapálil blízky les a horiacimi kmeňmi vypálil oblude rany po odťatých hlavách, aby už nové nerástli.

Podstatou symbolu fakle je oheň poznania, ktorý sa medzi ľuďmi prenáša „podávaním fakle”, aby sa tak zachovala tradícia nadčasovej múdrosti, ktorá je bijúcim srdcom všetkých veľkých civilizácií.

 

M.A. Carrillo de Albornoz, M.A. Fernández

Hore